Hi, everyone!
Fajn fajn nebudem sa snažiť hovoriť anglicky, aj tak to neviem.Zbytočná snaha.
Vždycky popletiem slovíčka alebo tie slovíčka čo spojujú iné slovičká s inými slovíčkami a vznikne z toho nezrozumiteľná kopa anglických slovíčiek čo vôbec nedávajú zmysel.
Som to len ja alebo aj vám sa tá fotka zdá tak neuveriteľne rozkošná?
Fajn ale konečne by som sa mala dostať k samotnému jadru článku.
V poslednom čase mám absurdnú paranoju.
Čo budem robiť až to všetko raz skončí?
Až raz podľahnem všetkým tým rečiam a už nebude žiaden Tokio Hotel, žiaden môj život?
Dokázala by som to vôbec?
Mám strach…čo ak ten deň raz príde?
Čo ak raz príde môj Der letzte tag* ?
Nechcem aby ten deň nikdy prišiel.Ale mám strach že ich stratím.Ale tiež mám pocit že to nejde po tom všetko čo som prežila.Po tom ako mi zmenili život.Po tých všetkých obdobiach, etapách…Po tom ako som sa do nich zamilovala.Do ich hudby.
Do Billovej melanchólie ktorá z neho vyžarovala.Do Tomovej pohodovej povahy.Do Georga ktorý je vtipný už tým aký sám je.Do Gustava ktorý vždy ticho stojí v pozadí.
Lenže vždy si po tomto poviem: „Nie.Predsa ich budem navždy milovať.“
Ale aj tak sa bojím.Bojím sa že si ich raz spojím s nejakým obdobím a keď to obdobie skončí tak skončí aj moja láska k nim.Nikdy som si ich s nikým ani ničím nespájala.Nechcela som to.
Nikdy som nemala priateľov s ktorými by som sa o nich mohla rozprávať.Nikdy som o nich nehovorila.Nikdy som nedávala svoju lásku k nim dostatočne najavo.
Tento rok akoby sa môj život otočil o (neviem koľko) stupňov.Všetko sa zmenilo.Našla som si priateľov ktorý majú takú istú závislosť ako ja.Začala sa závisť, ohovárania.Tak som s polovicou prerušila kontakt.
Ale druhá polovica zostáva.
Nikdy si Tokio Hotel nechcem s ničím spájať.
Jediné s čím si ich chcem spájať je môj život.
Odkedy som o nich začala veľa rozprávať a viacej sa priznávať tejto láske tak mám pocit že to niesom ja.Predtým som bola viacej uzavretá a z rešpektu voči ostatným som o nich nehovorila.A mala som ich vo svojej hlave, to mi stačilo.Síce to nebolo bohvieako úžasné ale bola som to ja.
Škoda že nech už chcem akokoľvek zmenila som sa a späť to už nevrátim…
*Der letzte tag=Posledný deň