Možno pre mňa skutočne nieje ten pravý.
Možno vôbec nieje ten ktorého si moje srdce žiada.
Možno…to proste nieje ono.

A on si to asi uvedomuje tiež.
Keď bol ešte len začiatok našej lásky, často mi hovoril že by sa na mňa nikdy nenahneval.Nikdy by mi nič zlého nepovedal.Nikdy by na mňa nekričal a nikdy by na mňa nebol hrubý.Že by sa o mňa vždy staral a miloval ma takú aká som.
Možno som to pokazila ja.
Možno obaja.Kto vie.
Všetko sa zmenilo…
Pokiaľ ide o neho, je si istý že som chybu spravila ja.Možno má pravdu.
Pokiaľ ide o mňa…neviem.Ja som taká, vždy som taká bola a pravdepodobne taká aj vždy budem.Výbušná.Precitlivelá.Berúca všetko smrteľne vážne.
A jemu to nevadilo.Hovoril že ma takú miluje.
Avšak už to tak asi nieje.
Vyrastala som v zlom prostredí, plnom domáceho násilia.Vždy som sa bála že to tak budem mať aj ja, že aj ja si takého nájdem.Preto som zameraná výhradne len na jemných a zženštilých mužov, tak zženštilých ako to len ide.
Mám však pocit že aj on sa zmenil.
Kričal.Škaredé veci.
Teraz už takmer vždy kričí škaredé veci.Ak nekričí, mi ich vyčíta.
Zaslúžim si to, viem.
Ale tiež viem že keby za tým spravím hrubú čiaru, absolútny koniec…tak by som to neprežila.Nedokážem to.Príliš som sa na neho naviazala, príliš milujem to ako je krehký, to ako sa usmieva, to ako sa ku mne dokonalo správa.Alebo správal?
Kto vie.
Kto vie…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *