Je to také zvláštne.Určite o ňom vedel každý…ja som nebola fanúšik ale brala som ho ako megahviezdu veď to aj bol.Pamätám si keď som sa o ňom prvýkrát dozvedela.Bola som ešte dieťa a práve sme išli s mojou mamou autom.Hovorila o ňom veľa vecí ktoré si už nepamätám ale jednu vetu si pamätám.Vtedy sa mi zdalo zvláštne keď sa chlap maluje.Spýtala som sa prečo sa maluje.Moja mama povedala že preto lebo sa mu to páči.Ja som sa jej zasa opýtala čo na to jeho mama.Ona mi odpovedala že si na to zvykla.Pamätám si ako som mala v hlave predstavu jeho detstva.Kedže som bola dosť zamyslené dieťa tak som si na všetko čo sa v mojom živote dialo či rozprávalôo vytvárala predstavu.Predstavila som si pustý ostrov a na ňom jeden maják.A tak býval Michael Jackson.Neviem prečo je tomu tak.Jednoducho takto vyzeral Michael Jackson v mojej hlave.Včera som sa dozvedela že tento namalovaný chlapec z majáku už nieje medzi nami.Včeara som dlho spala a ráno ma zobudil mobil, volala mi moja mama.
„Počula si to?“
„Mami ja ešte spím…“Hovorila som rozospatým hlasom.
„Michael Jackson zomrel!“Myslím že plakala.Jej sú vdycky takéto veci ľúto.
Pozerala som do steny s otvorenou pusou.On sa mi vždycky zdal byť taký…nesmrteľný.Poznáte ten pocit keď niekto zomrie vy viete že je to pravda ale ako keby sa nejaky pocit vo vás snažil celú vašu bytosť presvečiť opak?Aj teraz keď si predstavím že zomrel tak mám taký pocit.Môj organizmus tomu proste nechce uveriť.
Čo si myslíte vy o jeho smrti?
Aké máte pocity?
Prosím píšte do komentárov.
https://www.bloguji.cool/wp-content/uploads/E/1_michael-jackson.jpg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.