Poviedka ktorá mi leží v hlave už dosť dlho a konečne som sa odvážila ju zverejniť.Tak snáď sa bude páčiť je to fan fiction o Tokio Hotel:)Je to taký menší darček k Novému Roku♥

V ten deň.V ten deň ako som ho uvidela som zomrela a znova som sa narodila.V ten deň som začala byť iným človekom.Už to nebola tá istá Prue ako voľakedy.Bol to nový človek.Nuž nič netrvá večne.Všetko sa raz končí a toto nebola výnimka.Pamätám si ako keby to bolo včera keď ma jemne pohladil po vlasoch a povedal že už ma nikdy neopustí.Opustil ma.Kto by si vtedy pomyslel že raz z neho bude celebrita známa po celom svete a obletovaná fanúšičkami ako žiadna iná.
Bill Kaulitz.Zničil si mi život.
Z myšlienok ma vytrhlo silné buchnutie dverí.Moja mladšia sestra sa zase háda so svojím priateľom.Kričia na seba no ja som si na to už zvykla.S plačom prišla do izby a sadla si na posteľ.
„Zase!Zase to spravil!“
„Čo?“
„Zase bol ku mne celý čas prisiaty ako pijavica!Ja ho milujem ale mohol by ma niekedy nechať aj o samote!“
„Ale no tak Linda.Len sa bojí že ho opustíš.“Presne som vedela o čom hovorím.A čo cítil jej priateľ.Pohladila som Lindu po rameni a pozrela som sa z okna.Kto vie či si na mňa Bill ešte pamätá.Prešlo toľko rokov odkedy odišiel…
„Ale on dobre vie že ho neopustím tak prečo za mnou stále lezie!Chcem mať niekedy aspoň na desať minút pokoj!“
Ticho som ju pozorovala ako si ztiera slzy z tváre.Ona nevie aký to je pocit ztratiť niekoho koho miluje.Vstala som a nechala som ju nech sa vyplače.Vyšla som z izby.Pred dverami čakal Mark, jej priateľ.
„Asi by si mal odísť.“ Pošepkala som aby to nepočula Linda.
„Prudence pomôž mi.Ona stále behá za inými.Čo keď sa jej začne páčiť niekto iný?“
„Neboj sa, som si istá že ťa ľúbi a iného by nechcela.Len ju niekedy musíš nechať samú.Musíš v nej prebudiť pocit že jej chýbaš.“Usmiala som sa na ňho.Usmial sa tiež.
„Máš pravdu.A prepáč že ti tu vždy robíme taký hluk a neporiadok.“
„To nič nieje naozaj.Lepšie je že sa hádate než keby ste mali len ticho sedieť a čakať než sa veci vyriešia sami no nie?“Trochu som sa zachichotala.
„Áno.A to mi pripomína že mám pre teba darček na Vianoce.“Začal z vrecka vyťahovať niečo čo som nevedela definovať.Prekvapilo ma že práve mne dáva darček.Moc dobre sa nepoznáme len spolu niekedy prehodíme pár slov, ako s každým priateľom mojej sestry ktorého mala.Konečne sa mu podarilo vytiahnuť ruku z vrecka.Uvidela som tam jeho tvár.
„Vieš..hovorila si že máš rada Tokio Hotel a oni teraz majú nové cédéčko tak ma napadlo ti jedno kúpiť.Dúfam že som ti spravil radosť.“Pousmial sa.Mne bolo skôr do plaču než do smiechu.Aká koľvek spomienka na jeho tvár ma dokázala rozosmútniť.Nútene som sa usmiala a modlila som sa aby to vyzeralo ako úsmev od srdca.
„Ďakujem!To CD už dlho chcem len som nejako nemala čas si ho ísť kúpiť.Ani nevieš akú si mi spravil radosť.“Už som radšej nehovorila lebo môj hlas začal mať uplakaný tón a to som ja určite nechcela.
„Nemáš začo.Tak si ho uži.No ja by som už naozaj mal ísť.“
„To je pravda.A neboj porozprávam sa s Lindou a ty si hlavne zober moju radu k srdcu dobre?“
Prikývol a zabuchol za sebou dvere.Ja som tam zostala len nehybne stáť a pozerať sa na jeho tvár.Zrazu som počula nepatrné tiché klepnutie.Slza z mojej tváre spadla presne do stredu obalu a pomali ztekala dole.Zotrela som ju z dosky a pokúšala som sa zotrieť si slzy aj z tváre.Keď som si bola istá že vyzerám normálne vrátila som sa späť do izby.Linda ešte stále trochu posmrkávala a sedela smutne schúlená do klbka na postely.
„Neboj porozprávala som sa s ním.“
„Fajn.Ak neprestane končím s ním.“Ona si asi ani neuvešdomuje ako veľmi ho to bolí.Chápem síce že Linda potrebuje voľnosť ale ak jej bude mať príliš rýchzlo si nájde niekoho iného.Poznám ju.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.