Prepáčte i za pravopisné chyby nemôžem totiž písať keď mi moja sestra hádže ping pongovú loptičku do hlavy xD ale nejako to už pôjde:D
„Dúfam že vieš že koncert je už za týždeň.“Usmiala sa na mňa Yetty keď som zamyslene pozerala do neba.Otočila som sa na ňu a v šoku som vyvalila oči.
„Č-čo?“
„Áno za týždeň!Všetci sa na to tešia.“Usmievala sa.Mne do smiechu nebolo.Naozaj som nevedela či bude dobrý nápad tam ísť.Nič to nevyrieši, veci sa ešte zhoršia.Neviem pochopiť čo od toho dňa vlastne očakávam.Očakávam že si ma všimne a vyzná mi lásku?Nemožné.A nemožne smiešne.
„Áno za týždeň!Všetci sa na to tešia.“Usmievala sa.Mne do smiechu nebolo.Naozaj som nevedela či bude dobrý nápad tam ísť.Nič to nevyrieši, veci sa ešte zhoršia.Neviem pochopiť čo od toho dňa vlastne očakávam.Očakávam že si ma všimne a vyzná mi lásku?Nemožné.A nemožne smiešne.
„Ty sa netešíš Prue?“Yetty sa na mňa pozrela akosi vyčítavo.
„Samozrejme že sa teším!Teším sa!“Zopakovala som.Mala som ju až príliš rada na to aby som jej priznala že sa bojím.Bola ku mne taká milá že mi kúpila lístok, teraz by odo mňa bolo nadmieru drzé a odporné keby som na ten koncert nešla.Ale predstava že tam idem na naháňa obrovský strach, žalúdok sa mi stiahol a mala som pocit že upadnem do bezvedomia.
„Vyzeráš akosi utrápene.“Poznamenala Yetty.
Zasmiala som sa a dúfala som že to znie ako úprimný smiech.
„Ja tak vyzerám stále to si nevšímaj.“Ešte vždy som sa smiala.Môj utrápený výraz mal jednoduchý a priamy dôvod.Vždy keď si ten výraz niekto všimne poviem že sa mu to len zdá.Je to už toľko rokov čo toto robím…
Začínam mať pocit že celý môj život stráca svôj zmysel.Mal vôbec niekedy nejaký?
Pozerala som sa okolo seba.Ostatné členky fanklubu sa na mňa ešte stále pozerali vražedne ale snažila som sa nevšímať si to.
Celý deň sa neuveriteľne vliekol.Musela som rešpektovať že nebudem mať Yetty len pre seba, veľa ľudí ju potrebovalo no ona sa nerozprávala s každým.Stále si zaškrtávala ľudí na svojom zozname a keď prišli všetci šli sme sa spoločne najesť.
Keď sa konečne všetci rozlúčili a odišli prišiel rad na mňa a Yetty.
„Sľúbmi že dneska prespíš v hoteli.“
„Fajn, fajn sľubujem.“
„Dáš mi svoje číslo?“Yetty už automaticky vyťahovala mobil aby si ho zapísala.
„Dáš mi svoje číslo?“Yetty už automaticky vyťahovala mobil aby si ho zapísala.
„Prepáč ja som…mobil nechala doma.“Hneď ako som vyslovila svoju odpoveď sa na mňa zhrozene pozrela.
„Preboha ty nemáš mobil?!“
„Nie nemám.“Musela som sa zasmiať nad tým aká je starostlivá.Chovala sa ako keby bola za mňa zodpovedná a mna to tešilo.
„Na tu máš.“Vytiahla z vrecka starý model mobilu, taký ako mala aj moja mama.Neviem aký má teraz, nevidela som ju snáď tri roky.
„Nie to nemôžem.Yetty prečo si ku mne taká milá keď si to nezaslúžim?“Odstrčila som ruku v ktorej držala starý mobil.
„Toto je môj náhradný, bohužial môj otec bol vždy paranoidný a bál sa že mi mobil niekto ukradne.Ale nepotrebujem ho.Prosím zober si ho a za pár dní ti zavolám.Stretneme sa na koncerte dobre?“
Nevedela som čo na to mám povedať.Slzy sa mi tlačili do očí tentokrát však od šťastia.Yetty zobrala moju ruku a vložila mi doň mobil.
„Moje číslo tam máš som tam ako Yetty.Keby čokoľvek tak zavolaj.“Usmiala sa.Povedala mi že už musí ísť, objala ma a išla pravdepodobne s kamarátkami čo tam na ňu čakali do reštaurácie.
Stála som a pozerala som sa na mobil ktorý som zvierala v ruke.
Hneď ako sa skončí koncert musím jej ho vrátiť, prebehlo mi hlavou.
Bol už podvečer, rozhodla som sa že dodržím svôj sľub a pôjdem hľadať hotel kde prespím.Prechádzala som sa po uliciach a zdalo sa že som nejaký našla.Okamžite som sa rozbehla do vnútra a zohriala som sa.Zaplatila som si izbu na pár dní a vyzdvihla som si kľúče.Bola som na druhom poschodí takže nebolo treba ísť výťahom.
Otvorila som dvere, vnútri bol bordový koberec a jedna manželská posteľ.Oproti nej bol malý stolík a na ňom televízia.Vedľa postele bol ďalší stolík a popri ňom boli dve sedadlá ktoré boli takej istej farby ako koberec.Kúpeľňa bola síce malá ale v strede mala krásnu veľkú vaňu.Nepremýšľala som o tom ani sekundu a rozhodla som sa že sa pôjdem vykúpať.
Voda bola príjemne teplá a nebolo počuť nič iné len kvapkanie z kohútika.
Asi po hodine som z kúpeľne vyšla a obliekla som sa do čistého oblečenia.
Šla som na balkón a i keď mi bola zima nevadilo mi to.Pozorovala som okolie a po chvíli som zdvihla hlavu.Zapozerala som sa do krásneho neba plného hviezd.
Nebeské spoločenstvo, napadlo ma.Priala som si aby tu bol Mark a aby som sa s ním mohla rozprávať až do rána.