Alesana-Early Morning
Niekedy ma mrzí že keby som sem napísala všetko čo mi leží na srdci tak by sa to veľa ľudí dozvedelo a to ja nechcem.Tak načo to vlastne píšem?Asi preto lebo keby som o tomto blogu nepovedala toľko ľuďom možno by som po dopísaní článku cítila určitý druh uvoľnenosti a nie strach že sa niekto dozvie to čo by sa dozvedieť nemal.

Uvedomujem si že moje myšlienky sú až prehnane povrchné.Príliš.Nemôžem bohužiaľ napísať detaily aj keď by som rada.Určite si myslíte že som povrchný namyslený človek ale to ja nie som…aj keď sa tak teraz cítim.
Nikdy sa nezmení to čo by sa nikdy nemalo stať a nikdy sa nezmenia moje myšlienky.zakazujem sama sebe myslieť na určité veci ale nedokážem to.Mala by som byť nadmerne spokojná ale ja nie som.Mala by som skákať od radosti ale ja neskáčem.Vedela som že sa to len tak nezmení.Je to krásne, je to nádherné, je to perfektné…ale stále nie dokonalé.
Nemôžem napísať o čo ide…nemôžem.Je to tak veľmi odporné že sa za seba hanbím.Rozmýšľam o tom či by som to mohla niekomu povedať ale nemôžem.Nechcem.Je to vec ktorou si musím prejsť sama ale aj tak sa cítim previnilo.Cítim sa ako zlá osoba akoby všetko moje premýšľanie bolo zlé.Ono to je zlé.
Je to proste úžasné ale nedokážem sa zmieriť s jedným jediným faktom ktorý si nechcem priznať.
Ok to by bolo asi všetko.Viem že ten článok nemá zmysel ale nechcem tu toho písať viac.Nedokážem to čo mám v hlave „vysloviť“ nahlas pretože by som si pripadala ako ten najodpornejší človek na svete.
Moja kamarátka Evi mi upravila jednu moju fotku a musím sa jej za to poďakovať lebo sa na nej asbolútne nespoznávam 🙂 Je krásna (zvláštne že to JA hovorím na svoju fotku O_o) Ďakujem 🙂  ♥

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.