Never Shout Never – Here Goes Nothing
Započúvajte sa do tejto pesničky.Zavrite oči a vnímajte len tú krásnu melódiu a jeho krásny hlas.Často túto pesničku počúvam keď idem ráno na zastávku a v mojej hlave je tak veľa myšlienok.Potom cestou do školy tie myšlienky pomaly prestávajú byť také intenzívne ale myslím že čím viac a viac sa vzďalujem od zastávky tým mám horšiu náladu.Aj keď hneď ako prídem do školy sa mi nálada zlepší.Uvedomím si koľko ľudí tam je, ako veľmi mi na nich záleží a že by som ich nikdy nechcela stratiť.Toľko veľa pocitov sa vo mne mení za tak malú chvíľu každý jeden deň.
Pomaly si uvedomujem či je vôbec dobré že každý deň otravujem s denníkmi.Koho zaujmajú moje myšlienky a zážitky?Už dlho som nepridala nejakú „normálnu vec“ ako napríklad nejaké fotky, obrázky alebo videá celebrít a podobne.Ale načo to je?Aby prišlo nejaké lenivé SB ktorému sa nechce čítať články a okomentovalo by to slovami „Pekné.“ a koniec?
Fajn nechce sa mi teraz rozoberať môj zlý postoj k niektorým SB aj keď viem že by som mala mať svoje spriatelené blogy zo srdca rada.
Pred chvíľou som dopozerala ma Mtv jednu reláciu.Jednoducho tam natáčali rozdielne životy dvojičiek.Boli tam dve dievčatá ktoré sa snažili nájsť dvoch chlapcov pretože obe túžili po láske ale vedeli že chcú tiež dvojčatá.Ďalej tam boli dvaja muži ktorí sa snažili stať sa kúzelníkmi a dokázali to vďaka tomu že mysľou boli prepojení a vedeli si navzájom čítať myšlienky.A potom tu bol posledný „pár“ dvojičiek pri ktorom sa mi hrnuli slzy do očí.Boli to dvaja bratia ktorí sa museli od seba odlúčiť lebo každý išiel na inú školu a ich životy smerovali rozdielnym smerom.Keď mali poslednú rozlúčkovú párty tak sa tam jeden z nich rozplakal a vravel že si neuvedomil aké to bude bez toho druhého.Nechcel o tom premýšľať.Bral to ako samozrejmosť že robili všetko spolu a každú jednu sekundu ich života prežili spoločne.
Nemohla som si pomôcť ale stále som mala neuveriteľnú túžbu mať dvojča.Aké by to bolo úžasné mať stále niekoho kto by vás nikdy neopustil?Pri kom by ste sa nemuseli báť že vás niekto nahradí?Že si ten druhý nájde niekoho lepšieho?
Raz som niekde čítala že ak sa majú dvaja ľudia veľmi radi (myslené ako priateľstvo) tak je ich premýšľanie na tej istej vlne a dokážu uhádnuť na čo ten druhý myslí.Takto to mám s jednou kamarátkou.Raz sme sedeli v autobuse a obe sme sa naraz pozreli ako si vedľa nás sadlo nejaké dievča a obe sme sa naraz pozreli na jej topánky.Obe sme naraz povedali „Kukaj takto to má aj Marek.“.Mala také isté šnúrky v topánkach ako jeden nás kamarát.Hneď na to sme sa rozosmiali a obe sme naraz povedali „Aj ja si to tak chcem dať.“ a zase sme sa začali smiať.Takéto siuácie sa stávajú veľmi často.
Tiež si myslím že priateľstvo si niekedy uvedomíte až keď ho stratíte.Tiež sami čosi takéto stalo aj keď som si to priateľstvo celý čas uvedomovala ale nie dostatočne.Pohádala som sa s jedným veľmi dobrým kamarátom a na druhý deň sme sa navzájom ignorovali.Bolo to také zvláštne a absolútne neprirodzené.Keď sme šli oproti sebe tak sa on začal usmievať a objal ma.Ja jeho tiež.
„Bože jeden deň bez teba…“Povedal.
Cítila som sa fakt úžasne pretože som sa konečne necítila že som ja tá ktorá ho má rada a on má sto ďalších ako ja.
Myslím že priateľstvo má naozaj veľa podôb.Niekedy je predstierané.Povedzme že ten koho najviac milujete a ten po kom najviac túžite vám povie že vás miluje len ako kamarátku aj keď ešte pred niekoľkátimi dňami vravel niečo úplne iné.To je priateľstvo ktoré tak veľmi bolí.Keď ho vidíte, smejete sa, rozprávate sa spolu a predstierate že sa nikdy nič nestalo.Ale vnútri sa cítite neuveriteľne nepríjemne pretože nechápete ako sa môže tak chovať keď toho s vami toľko zažil.A pritom robíte to isté.Usmievate sa ako slniečko ale vnútri sa cítite tak veľmi negatíne že to je až ťažko opísateľné.
A tu na to máte príklad 🙂 Ja s mojimi spolužiačkami Miškou, Viki a Katkou…mám ich strašne rada^^