Metro Station-Kelsey
Byť dva dni doma je príšerné.Sedieť celý čas v postely a premýšľať nad veľa vecami je neuveriteľne nudné.Nilen nudné.Ale tým že rozmýšľam nad veciami nad ktorými by som normálne nerozmýšľala je to aj dosť deprimujúce.Viete nad čím som rozmýšľala včera večer?Nad tým aké by to bolo keby tu bola ONA.Keby moja malá Tekvička stále ležala vedľa mňa v postely a utešovala ma svojím detským pohľadom keď mi bolo najhoršie.
Samozrejme sa mi z tváre začalo valiť veľa sĺz a z hlavy sa mi vynáralo kopa spomienok.
Pamätám si ako mi mama pred rokom povedala „Neboj môže to trvať aj tri dni než to prestane bolieť.“.Teraz by som sa na tej vete mohla z chuti zasmiať.Tri dni?Haha.Myslím si že ak niekoho považujete za súčasť vášho života, či už je to vaša životná láska alebo len nevinné domáce zvieratko tak po jeho strate to len tajk bolieť neprestane.
Zvláštne že to hovorím ale som rada že aj napriek tomu že od toho dňa prešlo toľko času ma to stále bolí.Totiž…tá bolesť len dokazuje aká mi bola blízka a ako veľmi som ju ľúbila.Stačil mi pohľad do jej detských očí a hneď mi bolo do úsmevu.
Často rozmýšľam nad tým či na mňa tam hore tiež niekedy myslí tak ako ja na ňu…
Ako sa tam asi má?Nebojí sa tam sama?Neubližuje jej tam niekto?
Moje myslenie je také detinské…
Ale inak to neviem.
Nuž moju znudenú náladu zahŕňa aj polovica dňa pri počítači.Začala som sa hrať s PhotoFiltrom a vytvárať na svojich vlasoch všelijaké bláznivé nápady.Také ako by om si priala naozaj mať.
Tyrkisová-Môj sen.Možno sa raz splní aj keď o tom viac než pochybujem.
Ono to bola pôvodne ružovo-tyrkisová ale nechala som sa trochu uniesť a je z toho ružovo-fialová:) Každopádne páči sa mi…A tam kde sa mi začína cestička na vlasoch tak tam je biela.
P.S. Nevšímajte si môj hnusný krivý úsmev na tých fotkách.Tvárim sa tam ako idiot ale potrebovala som nejakú fotku kde sú mi poriadne vidno vlasy (keďže moje vlasy sa nezmestia skoro na žiadnu fotku xD)