Ahoj!
Už deň mám štrnásť rokov.To som ale veľká čo?Haha veľmi.
Dušou som sa zasekla v desiatich mám taký pocit.
Ale o tomto nebude tento článok.
Bude o tejto dokonalej osobe ktorá mi zmenila celý život.Dnes som pozerala pár videí s ním a došlo mi to.
Došlo mi že je to buď, alebo.
Jednoducho sa môžem rozhodnúť či chcem platonickú alebo naozajstnú lásku samozrejme za každú možnosť musím zaplatiť nejakú tú daň.
Ak by som povolila uzdu svojím túžbam a dovolila by som sama seba zase snívať s otvorenými očami o Pánovi Kaulitzovi znamenalo by to že by som sa znova nevedela zamilovať do ľudskej bytosti a bolo by to viac než ťažké.Viem o čom hovorím nemyslite si že som to nezažila.Po tom ako som sa zrazu vytrhla zo sveta platonickej lásky a snov som bola v realite zmätená a vystrašená z pravej lásky.
Lenže pravá láska má nevýhodu.Vlastne je to dosť veľká nevýhoda.
Ak zrovna nieste zadaní tak necítite nič viac než prázdnotu.Neviete v čo máte dúfať neviete po kom túžiť.Necítite bolesť ale ani radosť či ten krásny pocit zamilovanosti.
Kedy mi v mojom živote bolo najpríjemnejšie?
Keď som mala svoj vlastný svet so svojím vlastným chlapcomBillom a nič iné ma nezaujímalo.Možno som pár krát cítila beznádej či bolesť…možno to bolo často.Ale bola som šťastná.
Dnes som v sebe akoby našla rovnováhu.Rozhodla som sa pre tú prvú možnosť.Pre tú možno pre niekoho menej výhodnú, možno pre niekoho zniem ako psychopat ktorý si chce ešte zámerne spôsobovať schyzofréniu lenže nieje nič horšie ako cítiť že žijeme pre nič za nič.