Toto čo napíšem by sa dalo napísať ffkou aj keď ja to za ffku nepovažujem.Je to skôr len jedna z mojich predstáv.
Táto mi napadla na jednej udalosti a neskôr som o nej dlho rozmýšľala cestou vlakom do Prahy.Snáď sa aspoň niekomu trochu zapáči.
Sedela som na streche a dívala som sa na svetieľkujúce hviezdy.Cítila som sa bez neho tak sama.
Privinula som si k sebe svoje kolená a položila som si na ne bradu.
Videla som jednu z hviezd ako spadla.Premýšľala som o tom aké želanie by som si mala zaželať.Nijaké mi nenapadalo.Mám predsa všetko čo chcem, všetko čo potrebujem.
Mám jeho smaotného i keď tu teraz nieje.
Ucítila som na sebe ľudské teplo.Otočila som hlavu.Sadol si za mňa a objal ma zozadu.
„Bill…“Prekvapene som šepla.
„Vrátil som sa skôr nemohol som už viac čakať…“
„Videla som padať hviezdu.“
Pousmial sa.
„Želala si si niečo?“
„No vlastne…“Pozrela som sa pred seba.Čo viac si želať?Snáď len byť ešte šťastnejšia než teraz.Ale je to vôbec možné?
„Aj ja som videl padať hviezdu.“
„A čo si si prial?“
„Keď to poviem nesplní sa to.“
Zdá sa že si všimol môj zvedavo-nahnevaný výraz a potichu sa zasmial.
„Snáď nechceš aby som si zapríčinil nesplnenie svojho sna!“Povedal.
„Nie to nie.“Usmiala som sa.Bolo také príjemné počúvať jeho slová ako mi šepká do ucha…
Moje srdce agresívne bilo akoby malo každú chvíľu preraziť moju hruď a vyskočiť na tisíce míľ ďaleko.
Cítila som ako sa pohol a otočila som znova svoju hlavu.Ani som si to nestačila uvedomiť a jeho pery sa dotýkali mojich.Hlasno som vydýchla a ani za svet som sa od neho nechcela odtrhnúť.Otočila som sa celým svojim telom a objala som ho presne tak ako on objímal mňa.
Naše pery sa po chvíľke oddelili a ja som ho objala najsilnejšie ako som vládala.
„Milujem ťa.“Pošepkala som mu do ucha.
Ucítila som na svojej tvári niečo mokré a odtiahla som sa aby som sa mu mohla pozrieť do tváre.
„Ty plačeš?“Opýtala som sa najnežnejšie ako som mohla a hneď na to som ho pohladila po tvári.
Keď som videla slzy na jeho tvári bolo to akoby mi niekto vrazil päsťou do brucha.Napriek tomu vyzeral byť šťastný…
„A vraj že padajúce hviezdy sny neplnia.Práve sa mi jeden splnil.“ Usmial sa a privinul si ma k sebe tak jemne že som to takmer necítila.
„Tiež ťa milujem.“
Musela som si hlasno vzdýchnuť aby som zvládla ten nával tých nádherných pocitov po tom čo vyslovil to čo som si vždy priala počuť.
Spolu sme sa pozerai na padajúce hviezdy a usmievali sme sa keď sme si uvedomili že už žiadne sny nepotrebujeme.Všetky sú splnené.