Fajn ujasníme si to.Teda ja by som si to mala ujasniť.Sama v sebe.Sama vo svojej hlave.Mala by som si spraviť jasno v tom ako chcem pokračovať.A hlavne by som mala odstrániť všetky tie zbytočné pochybnosti.
Milujem ho.Či nie?
Jasné že áno!Tak prečo pri pomyslení na neho nemyslím už tak intenzívne pocity ako predtým?
Mám v tom zmätok.Bojím sa že ho strácam.Zo svojho srdca.Mne platonická láska vyhovuje a to veľmi.Rozhodla som sa tak.
Tak potom prečo preboha ho neviem milovať tak veľmi ako predtým?
Samozrejme že tie pocity čo cítim sú krásne ale…prečo nemôžu byť ako vtedy?
Ako vtedy keď som mala pocit že som ten najšťastnejší človek na svete?
Moje staré JA prosím vráť sa.
P.S. Viem že z tohto článku nič neplynie ale potrebovala som to niekam napísať.