Vlastne sa mi toto „príslovie“ alebo ako to nazvať zdá prihlúple.
Lásky samozrejme tiež nerastú len tak na stromoch.
Keby mi niekto pred ôsmymi rokmi povedal že s tými dievčatami ktoré som spoznala v prvej triede a ktoré mi nechceli požičať svoje farebné ceruzky zostanem kamarádkou až do puberty zasmiala by som sa.
Na fotke pod textom som s Toni s ktorou som sa spoznala v prvej triede.Pohádala sa so svojimi dvoma kamarádkami.Oni boli super trojka a ja som medzi nimi nebola zrovna obľúbená.Vlastne som mala pocit že ma vôbec nemajú rady.Potom sa s nimi raz pohádala a vyrozprávala sa mi.
„Ty si vlastne úplne v poriadku nechápem prečo proti tebe stále niečo majú.“
Čosi také povedala.
Za tých osem rokov čo sa poznáme sa naše vzťahy vôbec nezmenili (Ha!A že vraj si nerozumie lev s pannou!Hlúposti!).Síce sme o niečo vyššie a vyspelejšie ale stále si pamätám ako sme sedeli na tráve a rozprávali sa ako bude vyzerať náš byt v ktorom budeme bývať, ako bola pre mňa Toni útočiskom pred smútkom keď mi zomrela mačka (spala som u nej asi týždeň), ako sme sa rozprávali kto bude mať asi prvý chlapca…Je toho toľko.
