Premýšľala som o tom že vlastne odkedy sa to stalo…
Som ešte necítila v ničom istotu.A to už je to skoro rok.
Pamätám si jeho nervózne pery, jeho chtivé ruky, jeho hnedozelené oči.
A je mi zle.
Áno ja viem ďalší článok čo sa nedá pochopiť.Teda nie budem sa snažiť byť konkrétnejšia.
Bol Valentín.
Spoznali sme sa len tri dni predtým ale dohodli sme si rande.Bolo to krásne, romantické.
Choval sa skutočne krásne.A presviečal ma o tom že to myslí vážne.Myslím to že by chcel mať so mnou vzťah.Fajn, povedala som si.Prečo nie.
Ale to tiež znamenalo prestať stále myslieť na Billa a konečne si užívať realitu.Riskla som to.
Po mesiaci bol koniec.
Rozišiel sa so mnou.Samozrejme že sa so mnou rozišiel.
Odvtedy som necítila istotu v ničom.
Nemohla som si byť istá či si lásku k niečomu či niekomu len nahováram alebo to cítim naozaj.
Nemohla som si byť istá či niečo naozaj chcem.
Odvtedy som zmätená.
A uplynul už skoro rok.
A stále sa neviem vrátiť do normálu!Ale skôr či neskôr sa pozbieram na nohy.Viem to!
