Chýba mi to.Skutočne veľmi.
Vrátim sa, verte mi že hej.Veľmi chcem.I keď si pravdepodobne články budem písať len sama pre seba, pochybujem že by niekto po takej dlhej dobe mojej neprítomnosti sem ešte chodil.Nevadí.
Toľko sa toho zmenilo…tak veľmi.A ja to ľutujem.Viac než sa dá.
Niekedy sa v živote dostanete do zvláštnej situácie.Ste šťastní pretože je všetko krásne.Lenže aj tak máte pocit že vedomie že vám chýba to predtým je silnejšie než šťastie z prítomnosti.
Ale o tom sa tu už vypisovať nebudem.

Viete…robím hlúposti.Robím veľa hlúpostí.Kto nie?Len chcem povedať že som si za posledné mesiace pomaly myslela že som skutočne zošalela.Robím zlé veci ktoré nechcem robiť.Lenže potom príde to slovo.Musím.
Brala som tabletky na chudnutie.Neraz sa mi zatmelo pred očami a mala som pocit že strácam samu seba.Nikdy to však nebolo nejako príliš silné.
Raz sa stalo že mi jedna tabletka pri zapíjaní spadla do umyvadla.Spadla presne do toho otvoru kam odteká voda.Nenávidela som samu seba za svoju nepozornosť tak veľmi že som si zakázala v ten deň dať čokoľvek do úst.Hovorila som si „Bola si nešikovná tak dnes nežerieš!“…A podarilo sa.Asi prvý raz v živote som mala dostatočne silnú vôľu.
Musím uznať že to bolo asi najkrajších desať dní v mojom živote.Každý vravel že som chudá, niekedy som mala pocit že majú pravdu.Boli to však len také záblesky kedy som sa na seba pozrela do zrkadla a mala som skutočne príjemný pocit.
Ale tabletky sa minuli a časom som pribrala.
Nenávidím to.
Nenávidím svoju nenažranosť.
Mám chuť sa poriadne prefackať.Niekedy to aj robím.
A teraz?Sedím s plným bruchom a pijem colu.
Možno bolo lepšie brať tabletky a mať pocit že robím niečo zlé než priberať a cítiť sa zle.
Chcem byť krásna.
Zomrieť krásna.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *