Viem že je to po dlhej dobe.Viem tiež že hneď ako článok dopíšem ho zmažem.Pravdepodobne ho zmažem ešte dnes lebo ma prepadne stres z toho kto všetko by si to mohol prečítať.
Ale ja musím.

Dnes som celý deň doma.Sedím a pozerám rozprávky, filmy, čo doma nájdem.Keď už som všetky filmy o Barbie (Barbie a 12 tancujúcich princezien, Barbie princezná a švadlenka, Barbie labutie jazero a tak ďalej.) tak som sa rozhodla po dlhej dobe pozrieť staré DVDčka ktoré boli zaprášené a dlho nedotknuté na poličke.Našla som tam film s názvom Spoveď královnej strednej školy.
Tento film som naposledy pozerala ako malá.Mala som asi jedenásť.
Vložila som DVDčko do počítača a čakala.Už pri začiatku sa mi do očí nahrnuli slzy.Spomenula som si totiž na celý dej toho filmu.
Je o dievčati ktoré chce byť herečkou.Chce byť slávna a milovaná.Tiež má svojho obľúbeného speváka ktorý jej pomáha prechádzať cez ťažké obdobia a do ktorého je zamilovaná.Má knížku plnú jeho fotiek a na taške má plno odznakov s jeho tvárou.Sníva o tom že si ho vezme za muža.
Nakoniec sa s ním stretne.Splní sa jej sen.Romantická scénka ako jej zapína náhrdelník na krku a ona si drží rukami vlasy aby sa jej do náhrdeľníku nezamotali.
Keď som bola malá vždy som sa pri tejto scéne rozplakala.Želala som si aby môj život bol tiež taký.Do detailu taký aký ho mala ona.Mala nádhernú vlastnú izbu a cez celú stenu plagát svojho idola.Stala sa královnou strednej školy a nakoniec sa so svojím idolom stretla.A bola šťastná.I keď si ho nakoniec nevybrala.Zostala so „smrteľníkom“.S chlapcom ktorého ľúbila.
Vtedy v tých časoch som si hovorila že ja to budem mať inak.Verila som že raz keď sa mi podaír presláviť sa, sa stretnem s Billom a konečne budem šťastná.Že sa na seba pozrieme, usmejeme sa a obom nám vyhŕknu slzy od toľkej lásky ktorú cítime.No ták mala som jedenásť.
Lenže láska k nemu ma nikdy neprešla.Vždy som dúfala že možno raz…A vždy som si hovorila že ak nie tak budem na neho celý život čakať.Aj keby to malo znamenať že budem navždy sama.
Znie to detinsky, áno.Škoda že málokto si vie predstaviť aké to je milovať niekoho tak veľmi…
Lenže.Lenže potom prišiel môj prvý chlapec, bola som ním príliš očarená na to aby som sa kontrolovala.Vydržalo to mesiac a opustil ma.Polroka som preplakala, trápila sa.Nenávidela som ho za to že kvôli nemu som sa snažila zo svojho srdca vyhnať lásku k Billovi, nenávidela som ho za to že to nemyslel tak vážne ako ja.
Potom prišiel druhý chlapec.Ale stále som si hovorila že je to v poriadku, že je to len chodenie.Netreba to brať tak vážne.
Ale teraz je to tu.Je tu Matt.
Je to chlapec ktorého by si nejeden s Billom pomýlil.Povahovo i výzorovo.Milujem ho.Požiadal ma o ruku.Takmer stále sa rozprávame o tom aké to bude keď budeme mať deti.Rozprávame sa o tom aký chceme byt a aké budem mať svadobné šaty.Hovoríme si ako sa ľúbime a potom s tichosti ležíme a vychutnávame si vzájomnú prítomnosť.
Je perfektný.Naozaj.
Ale aj tak niekedy pomyslím na to aké to bolo predtým všetko jednoduché.Nebola to neustála otáka Matt alebo Bill.Totiž, lásky k Billovi sa nezbavím.Vždy mi budú v bruchu poletovať motýle keď na neho pomyslím.Vždy mám vlhké oči keď pomyslím že s ním vlastne nikdy nebudem.Vždy budem snívať o tom že raz…počkaj!A takto to je stále dokola.Rozmýšľam o láske k nemu a potom mi myseľ pripomenie že keďže mám chlapca ku ktorému cítim to isté čo k Billovi nemala by som myslieť na Billa.A je to tak.Je to voči Mattovi nefér.Je to odporné.Cítim sa zle.Cítim sa zle keď pomyslím občas na Billa.Ale cítim sa zle keď na Billa dlho nemyslím.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.