Alesana-Early morning
Ja viem že som sem už tú pesničku dávala ale má pre mňa špeciálny význam.
Keď ju počúvam zobúdza to vo mne tie už tak dobre známe spomienky…
Človek by pvoedal že je to ako film.Púšťate si ho stále dokola až kým vás neomrzí.Ale čo keď je nejaký film až neuveriteľne krásny a vy máte chuť si ho púšťať stále a stále dokola aj keď ho vidíte aj 30krát za deň?A ešte vždy máte nutkanie si ho pustiť znova a znova…
Myslela som si že som dokonalo šťastná.Všetko sa mi zdalo také nádherné, také rúžové ako v nejakej krásnej rozprávke.Bola som absolútne vyrovnaná a cítila som sa ľahká ako pierko.Nič ma už vnútri neťažilo.Nič mi nemohlo pokaziť moju náladu.Zdá sa že osud dostal znova potrebu ma prekvapiť.
Šla som na miesto kde som sa cítila v bezpečí.Cítila som sa tam ako v rodine.A však bol tam niekto koho som tam nečakala.Bola tam tá bytosť kvôli ktorej musím toto všetko pretrpieť.
A ja som odtiaľ utiekla ako najrýchlejšie sa to dalo.A spadla som do toho znova…
Kiežby som bola taká šťastná a vyrovnaná ako pred pár hodinami.Stačila mi jedna sekunda, jeden pohľad a moje srdce búchalo ako o život.Bolesť bola až priveľmi intenzívna.Ušla som.
Je to tu zas.Zase.Zase.Zase.
Zase si dávam tie najfalošnejšie nádeje len aby som bola aspoň na pár sekúnd šťastná.A potom to príde.
„Toto sa nikdy nestane.“ Vravím si a je tu zase tá bolesť.Je to ako začarovaný kruh.V duchu si predstavujem to čo si prajem zo všetkého najviac a na pár sekúnd verím že sa to splní.Nasleduje tvrdý dopad na zem a je tu zase tá bolesť.A zase začnem s predstavami aby som bolesť utíšila..a takto to ide stále dokola.
Začínam už naozaj uvažovať načo tu vlastne som…
Nežijem.Len prežívam.
Spomínam.
A premýšľam.
Aký to má zmysel?