Viem že moje prestávka trvala strašne dlho a chcem sa vám za to ospravedlniť.Nemala som čas ani chuť a ako bonus máme doma pokazenú klávesnicu.Viem že si ma asi polovica SBčok vymazala ale nevadí ja to už nejako zvládnem.Mám v pláne sem zase písať svoje výlevy srdca a podobne.Možno pribudne sem tam nejaká poviedka ale tým som si neni istá.Teraz pred chvíľkou som sa o jednu pokúšala a zase skončila v rozpísaných.

Pamätám si ako keď som na koncerte počúvala ako Bill spieva túto pesničku z očí sa mi začalo liať plno sĺz.V hlave som mala plno myšlienok a nakoniec sa mi myslenie zatemnilo úplne tak že si z toho momentu skoro nič nepamätám asi len to ako sa rozsvietili svetlá a koncert sa skončil.Pred chvíľou som na toto video pozerala a začala som plakať zase.Tak veľmi túžim vrátiť sa tam že je to neopísateľné.Do toho momentu ako som sa pozerala na tú dokonalosť stojacu pár metrov odo mňa…bol tak blízko.Tak veľmi blízko.Teraz keď toto píšem pohľad mám zahmlený.
Chýba mi to.
To by som nebola ja ak by som nedala nejaký obrázok na koniec:)
Ja a Zero.Nechcela sa fotiť, to som nemohla nechať tak:D

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.