Tak sem teda dávam druhú časť aj keď som plánovala túto poviedku dozverejňovať až na konci prázdnin.
Proste mám chuť to zverejniť.
Drží ma za ruku a ja ho objímam celým svojim telom.Čo sa to deje?Prečo to robím keď viem že za pár sekúnd táto prekrásna chvíľa skončí a už sa nikdy nevráti?
Cítim sa ako keby som už nikdy nechcela nič iné.Chcela by som do konca života len sedieť a byť v jeho náručí.
Prosím nech sa táto chvíľa nikdy neskončí.
Pusti ho!Čo nevieš že on už niekoho má?Čo nevieš že si vždy nenávidela tie odporné šľapky čo preberali chlapcov iným dievčatám?
Nechcem!Nechcem ho pustiť.Viem že sa za toto budem nenávidieť ale nechcem ho pustiť.Nechcem!
Počula som jeho zrýchlený dych a ucítila som ako sa mierne pohol.
Chytil ma za temeno hlavy a ja som sa zaklonila dozadu.
Začal mi dávať jemné bozky na krk ktoré časom naberali na intenzite.
Odohnaj ho!Viem že tento pocit sa ti zdá byť krásny ale neskôr to budeš ľutovať.Budeš ľutovať že si ma zase neposlúchla.Nikdy ma nepočúvaš a nakoniec sa ukáže že som mala pravdu.
Nie tentokrát nemáš pravdu!Nemáš!
Už som nedokázala ďalej rozmýšľať v mojej hlave sa zatemnilo.Cítila som len jeho horúci dych na svojom krku a ten nádherný pocit…
Milujem ho.
Nemiluješ!Zase je to len nejaká hlúpa predstava!Prestaň si už konečne namýšľať začni už konečne žiť!On to robí preto aby mal z toho dobrý pocit nič viac!Prestaň, zastav to!Okamžite to zastav!