Asi mi to fakt nikdy neprestane chýbať.
Môžem robiť čokoľvek, myslieť na čokoľvek ale vždy si poviem..
Aké by to bolo ak by som sa v ten osudný deň rozhodla pre platonickú lásku a nie pre naozajstnú?
Odmietala by som doteraz každého chlapca pretože by sa mi zdal pri Billovi až hriešne nedokonalý?
Bála by som sa zamilovať do niekoho iného?
Bola by som teraz šťastná?…
Som si istá že keby som bola ešte stále tak veľmi naviazaná na Billa ako voľakedy tak by som šťastná bola.Určite by v láske k nemu stále bolo veľa sĺz lenže tak to jednoducho v platonických láskach je.
Plačete pretože viete že ho nikdy nebudeme mať.
Plačete pretože viete že sa k vám nikdy nepritúli, nepobozká vás do vlasov a nepovie vám že vás miluje.
Plačete pretože viete že ste si láskou k nemu zablokovali možnosť milovať skutočne aj iného muže než jeho.
Plačete pretože viete že to nemá zmysel.
Ale ste šťastná.
Teda ja som bola.
