V posledných dňoch cítim takú zvláštnu úľavu od všetkého.Samozrejme že je pár vecí čo ma trochu trápia ale na tých nezáleží.Samozrejme že by som pri sebe chcela mať nejakú tú polovičku a cítim sa trochu osamelo ale na tom tak tiež nezáleží.Kto by nechcel, pravda?
Uvedomila som si že netreba chodiť na miesta kde ma nezavolajú.Dosť často len tak sama idem do parku …teda vlastne s kamarátkou.Sedíme, rozprávame sa a bavíme sa.Potom nás niekto k sebe zavolá a my si sadneme k ostatným.A deň na to sa dozvieme že o nás zase niekoľko ľudí prehlásilo že sa vtierame tam kde nás netreba.Fajn, nikto ich neprosil aby nás medzi nich zavolali.
Rozhodli sme sa že si nájdeme iné miesto.Áno viem ten park predsa nepatrí len im ale oni sa tak dosť často tvária.Nevadí.Nech sú na svojom mieste, vo svojom svete plnom alkoholu a cigariet a ja nemám potrebu tam byť tiež.
Toto je video zo včerajška.Vyzerám tam ako nejaký retardovaný kapor ale koho to zaujíma…
Viete čo je najlepšie na tom keď je vám všetko j-e-d-n-o a jediné čo vás zaujíma sú vaše myšlienky a sny?Že máte tak málo starostí.
Nezaujíma ma že práve nie som v tej a tej skupine ľudí pretože oni ma tam nechcú mať.Nezaujíma ma že ma ten a ten nemá rád pretože pokiaľ si to rozkážem tak ani ja ho nebudem mať rada.
Neviem prečo ale odjakživa mám sama nad sebou akúsi sebakontrolu.Vždy to tak je, bolo a bude.Myslím že vďaka tej sebakontrole som sa udržala aspoň trochu nad vodou vtedy keď hrozilo že spadnem hlboko pod ňu.
Už je to fajn.Všetko je fajn.Už štyri dni je všetko fajn.Všetko je v poriadku, všetko je super jediné čo mi chýba je láska a však aj tá raz príde a ja na ňu budem trpezlivo čakať.No tentoraz si už budem dávať väčší pozor na to komu odovzdávam svoje srdce…
Myslím že mám právo povedať:
Som šťastná!