Ahoj Humanoidi!
Ako sa máte?
Myslím si že čo sa týka môjho prežívania prázdnin, moje spomienky budú chabé.Vlastne sa nič nestalo a ja len dúfam že nejaké tie krásne a výnimočné spomienky ešte v tomto lete naberiem.
Toto leto pravdepodobne presedím doma.Vlastne plánujem dva výlety do česka.Do Prahy.
Pôjdem na Advík a na VNS a popravde neviem povedať na ktoré sa viac teším pretože sa oboch neviem dočkať.Síce ma predstava Advíku desí ale ja dúfam že to nejako zvládnem.Vlastne pôjdem do prahy úplne sama s pár ľuďmi ktorých poznám ale nie nejako dôverne.Budeme prespávať v spacákoch čo môže byť zábava ale ja sa ešte vždy bojím aj keď sama neviem čoho.
Asi toho aby mi na všetko vyšli peniaze.
Čo ak si to neuvedomím a za tých 5dní miniem všetky peniaze a nebudem mať na cestu späť?Mám strach.
Zvládnem to viem to.Vždy všetko zvládnem.Vždycky sa každá situácia vyvinie v môj prospech vždy tomu tak je.Verím že to bude aj teraz.
Ale dosť bolo o mne.Na rade sú moje pocity a všetko ostatné o čom tak veľmi rada píšem.
Dnes celý deň pozerám jednu anime.Volá sa Bokura Ga Ita a musím uznať že zatiaľ nebola časť pri ktorej by sa mi nehrnuli slzy do očí.Je to také nádherné.Najviac ma upútala jedna scéna kde hlavný hrdina Yano rozpráva o tom prečo neverí v ľudské spomienky.
„Raz som čítal jeden príbeh.Bolo o dvoch dievčatách.Raz videli na stene v ich škole jeden obrázok s malým dievčaťom.Dievča A povedalo „Páčil sa mi ten obrázok.To dievča malo krásne žlté šaty.“.No dievča B nesúhlasilo a povedalo „Nie to dievča malo červené šaty.Pamätám si to lebo mali takú istú farbu ako zapadajúce slnko.“ „Nie určite mala žlté šaty!Som si tým úplne istá!“ „Tie šaty boli červené viem to.“.Aby sa presvečili tak sa šli pozrieť do ich starej školy.Uvideli obrázok na stene a pozerali ako prikované.Obrázok bol čiernobiely.Nemal žiadne farby a dievčatko na obrázku bolo nakreslené čiernou farbou.Preto neverím v ľudské spomienky.Ľudia si ich prikreslujú a velebia si ich.Robia si ich krajšie, vyšperkovanejšie než v skutočnosti sú.“
Bola som z toho monológu tak unesená že som ho sem musela celý napísať.
Je to tak pravdivé ale tak smutné.Ja osobne verím na ľudské spomienky a myslím si že sú krásne.Vlastne mám ešte jeden dôvod prečo ma tá anime tak očarovala.
Pretože sa polovica deja odohráva v zime.Zima…
To obdobie bolo také krásne.Veľmi by som si priala vrátiť ho späť.
Prvá láska…
To anime mi ju pripomenulo.tento rok v zime som zažila svoju úplne prvú lásku na ktorú nikdy nezabudnem a bola taká dokonalá ako v tej anime.Nie.Bola oveľa dokonalejšia.
